Chování

Skôr, ako sa stanete gentlemanom, musíte sa stať mužom


“Precitlivelosť, presladenosť, citlivkárstvo a prílišná jemnosť sú veľkými nebezpečenstvami súčasnej doby a súčasných ľudí. Pokiaľ si neuchováme naše staré cnosti, budú nám naše nové, civilizované cnosti iba na malý úžitok.” –Theodore Roosevelt

Stáva sa, že keď sa mladí muži vydajú na cestu mužnosti, tak sa začnú zaoberať najprv jej gentlemanskou stránkou. Oblečú sa do vkusných, elegantných šiat, hodia si na hlavu klobúk a kladú veľký dôraz na spôsoby a etiketu. Dúfajú, že ich ostatní budú považovať za dospelých,správnych mužov. Predsa len, namiesto obdivu zožnú títo takzvaní gentlemani iba posmech a stanú sa krmivom pre“m’lady” meme na internete.
Prečo si títo, dobre zmýšľajúci, ale poľutovaniahodní muži vynútia takú reakciu?
Najlepšiu odpoveď na túto otázku nenájdeme nikde inde ako na samotnom nováčikovi „gentlemanovi“. V jednom s mojich obľúbených filmov – McLintock! – zo seba vydá John Wayne túto neuveriteľnú hlášku:

„Najprv sa musíš stať mužom, a až potom sa môžeš stať gentlemanom.“

muzem

Gentlemanstvo sa zakladá na mužnosti a byť gentlemanom znamená skultivovať a združiť charakteristické vlastnosti mužnosti: silu, odvahu, zručnosť a hrdosť. Podľa odborníka Harveyho Mansfielda je gentleman muž, ktorý svoju mužnosť okresal a vyleštil. Dostáva sa mu uznanie preto, lebo sa vie ovládať.

Gentleman má moc – silu, šikovnosť, sebavedomie a dokonca aj túžbu – rozdrviť vaše záujmy na padrť, vytlačiť vás z hry a manipulovať s vami. Lenže, on sa dobrovoľne rozhodol krotiť sa a vydať sa viac morálnejším smerom. Je ako stlačená pružina. Jeho sebaovládanie znázorňuje jednu z pradávnych charakteristík mužnosti: pevnú vôľu.
Ako povedal antropológ Paul Friedrich: Najväčšie uznanie pre muža je, keď mu priznáš, že to, že nikomu neubližuje, nie je preto, že by toho nebol schopný, ale preto, že sám nechce.“

Avšak, gentlemani z „m’lady“ meme sa na rovnicu pozerajú z druhého konca. Snažia sa byť gentlemanmi predtým, ako sa z nich stanú muži. Bez možnosti oprieť sa o základy tvrdých a praktických cností, ich jemné cnosti upadnú a ochabnú – nepodarí sa im splodiť rovnaké uznanie.

To je preto, lebo praktizovanie jemných cností u takýchto mužov vyžaduje minimálne až žiadne obmedzenie a vôľu. Ak človek, ktorý je prirodzene zmäkčilý, preukáže jemnosť, tak to nie je akt sebaovládania a vôle, je to len nasledovanie vyšliapaného chodníka. Presne, ako to povedal francúzsky filozof zo 17. storočia Francois de La Rochfoulcauld: „Nikto si nezaslúži byť chválený za dobro, pokiaľ nie je schopný páchať zlo. Pretože každé iné dobro je väčšinou iba zvyk alebo nedostatok vôle.“

V knihe Roman Honor vysvetľuje Dr. Carlin Barton, že v staroveku nebol muž žijúci v nedobrovoľnej chudobe uznávaný pre jeho šetrnosť a tak isto „nemal impotentný muž žiadnu zásluhu za zdržanlivosť. Sebaovládanie bolo chválené skôr tam, kde bolo najmenej očakávané.“Cicero mal na mysli to isté, keď vyslovil: „O koľko vzácnejšia je skromnosť u kráľov, o toľko viac by u nich mala byť velebená.“

vztahjpg

Inými slovami, pre muža je najobdivuhodnejšie preukázať cnosti, ktoré sú pre neho ťažko dosiahnuteľné a pri ktorých bude kruto skúšaná jeho vernosť týmto cnostiam.

Ak neohrabaný muž, ktorý žije svoj život ticho a v súkromí, ostane verný svojej žene 50 rokov, tak to pokladáme za milé a chvályhodné. Ale, ak preukáže rovnakú oddanosť, povedzme, predseda vlády, ktorý má nespočetne veľa príležitostí k poklesku, tak sme ohromení mnohonásobne viackrát. V prvom prípade môže byť mužova dobrota spojená viac s nedostatkom príležitostí zlyhať, ako s aktívnym odolávaním. V druhom prípade vidíme jasný dôkaz vytrvalosti a pevnej vôle.

Barton trefne zobrazí tento rozdiel tým, že nechá čitateľa predstaviť si človeka, ktorý sa pokúša nadobro sa zrieknuť nezdravého jedla. Pevnú vôľu tohoto človeka má otestovať situácia, kde má prejsť okolo automatu s jedlom bez toho, aby si niečo kúpil. Ak človek cíti pokušenie kúpiť si tyčinku, ale nespraví to len preto, lebo nemá peniaze, tak to nepredstavuje uplatnenie vôle a daný človek o sebe nemôže povedať, že sa vie ovládať. Tak isto, ako keď si nekúpi tyčinku len preto, lebo nevie so strojom narábať, tak odíde „nie s nabudeným pocitom energie, ale s potupou a pocitom neprimeranosti. “Ak si chce zdokonaliť svoju pevnú vôľu, musí tento muž „pristúpiť k stroju s dostatkom peňazí a s potrebnými znalosťami, ako so strojom narábať. “Aby nadobudol uznanie vo svojich vlastných očiach a tak isto aj v očiach iných, musí „mať ako túžbu, tak aj príležitosť porušiť svoje pravidlá.“

Muž, ktorý by dokázal s ľahkosťou konať podľa svojich prvotných a sebeckých inštinktov, no rozhodne sa potlačiť ich, je ten, ktorý má v našich očiach česť a rešpekt.

sut

Záver

Určite nie je nič zlé na rozvíjaní svojich gentlemanských spôsobov – sme toho veľkí zástanci! V mnohých ohľadoch je učiť sa viazať si kravatu a mať zmysel pre detail jednoduchšia oblasť pre rast, ako aj rozvíjanie cností, ako sú sila, zručnosť alebo odvaha.

Ale, pravá sila ukrytá za všetkými spôsobmi a slušnosťou leží v sebaovládaní. Vy máte moc, surovýthumos a túžbu rozvíjať svoje vlastné záujmy do ich najväčšej možnej miery. Lenže, vy sa zámerne rozhodnete osedlať túto energiu za účelom správať sa zdvorilo, konať dobro a rešpektovať záujmy ostatných. Ste schopný predrať sa a vybojovať si svoju cestu každým dňom až na samotný vrch, ale nespravíte to.

Pri neprítomnosti tejto sily a tejto mužnej vôle – pozlacovaním svojej vrodenej plachosti – je gentlemanstvo u jednotlivca skrátka sypké. Lev, ktorý dovolí, aby ho niekto pohladil, si zaslúži rešpekt, zatiaľ čo domáca mačka v kostýme leva iba výsmech. Alebo, ako to nazval aj Nietzsche:„Často som sa smial zo slabochov, ktorí sa považovali za dobrých preto, lebo nemali pazúry.“

Gentlemanstvo bez mužnosti nie je prínosom pre jeho držiteľa, pretože ho okráda jednak o sebaúctu nadobudnutú pri výhre nad svojimi túžbami, a taktiež o uznanie od ostatných, ktorí chápu o čo sa jedná.

S jednou vecou ale nesúhlasím: nemusíte uprednostňovať mužnosť pred gentlemanstvom. Je celkom možné pracovať na oboch naraz: otvárať dvere pre dámy a uvažovať nad filozofiou maskulinity, cvičiť si pravidlá stolovania a popritom tiež trénovať krav magu, dvíhať ťažké činky a tiež aj tých, ktorí sa nebodaj potkli.

Buďte gentlemanom.
Učencom.
Šelmou.

preklad: Marek Svatko
korektúra: Jana Lászlóová
zdroj: artofmanliness.com
fotografie: albumarium.com, stocksnap.io

muzomsk-banner

Mohlo by se Vám také líbit

5 komentářů

  • Odpovědět
    Vojtěch
    Pondělí, 16. Květen 2016 at 22:52

    Dobrý den, jsem Vaším fanouškem prakticky od začátku, ale nyní nabývám pocitu, že tahle stránka není pro mne. Je mi pouze 16. A ano, musím toho na sobě ještě mnoho zdokonalit. Musím dospět.

    Myslíte, že bych se teď měl na gentlemanství vykašlat a spíše se drát do předu a až poté se „zkrotit“? Nebo se zdokonalovat ve všech směrech, tedy i v gentlemanství?
    Děkuji..

    • Odpovědět
      Adam
      Úterý, 17. Květen 2016 at 20:59

      Osobně si myslím, že pokud zvládnete rozvíjet obě stránky, jen do toho. Není nic špatného na tom se chovat gentlemansky v jakémkoliv věku. Čím dříve si jisté způsoby začnete rozvíjet, tím snazší to pro vás v budoucnu bude.

      Zatímco nyní může gentlemanské chování působit třeba roztomile, u starších lidí je gentlemanské chování naopak bráno s úctou a je chvályhodné. Představte si to jako učení jízdy na snowboardu. Když budete padat jako prcek, o nic nejde, učení jde navíc poměrně rychle. Když se začnete na snowboardu učit až ve středním věku, půjde to ztěžka a navíc si můžete přivodit zranění. A stejné je to v tomto případě. Pokud se začnete vybraným způsobům učit až ve vyšším věku, můžete dosáhnout velmi krkolomného dojmu. Zatímco v mladých letech nebude vadit, když jeden pracovní pohovor nevyjde, ve 30 letech už vám může jít o hodně.

      • Odpovědět
        Vojtěch
        Úterý, 17. Květen 2016 at 21:08

        Děkuji za odpověď, myslím si, že to zvládám, sice někdy „ujedu“(ve smyslu, že si zanadávám rozhádám se apod..), ale obojí asi zvládám. Každopádně teď považuji za gentlemanství to, že se chovám (Bohužěl jen většinou.. ) slušně, snažím se pomáhat a řešit spory s klidem. Ostatní části budu přidávat časem.. 🙂

        • Odpovědět
          Adam
          Úterý, 17. Květen 2016 at 21:31

          To jste na skvělé cestě. Je úžasné vidět, že i mladé lidi zajímají dobré způsoby a není jim jedno, jak vystupují a jednají s ostatními. Přejeme hodně zdaru v „cestě za gentlemanstvím“ 🙂

          • Vojtěch
            Úterý, 17. Květen 2016 at 21:34

            Mockrát děkuji.. 🙂 Vám i vaší také přeji stránce mnoho štěstí.. 🙂

    Odpovědět